Zástupcovia združenia Pro Silva Slovakia sa zúčastnili stretnutia s Národným parkom Slovenský Raj, s cieľom oboznámiť sa s konceptom obhospodarovania lesov v ich správe, predovšetkým lesov v C zóne, kde zo zákona musia uplatniť pestovný systém prírode blízheho obhospodarovania lesov (PBHL). Diskusia s týkala hlavne prístupu v C zóne a tvorbe budúcej A a B zóny, pretože sú na začiatku, keď majú možnosť a povinnosť v určitom termíne ustáliť túto zonálnu kategorizáciu. Z diskusie vyplynuli aj niektoré otázky:
- Zachovanie pôvodnej druhovej skladby. Napestovať bučiny pod jedľobučinami, smrečiny pod jedľobukovými smrečinami, hrabiny pod dubinami dnes už zvládnu aj novodobí „lesníci“ s týždenným hubárskym kurzom. Naopak, udržať drevinové zloženie v porastoch s pôvodnou drevinovou skladbou, a s možnosťou trvalej produkcie dreva je najvyššou lesníckou kompetenciou na ktorú, okrem chuti a vedomostí, treba aj praktickú empíriu. PBHL je jednou z tých lepších ciest čo sa týka výchovno-obnovných postupov za predpokladu fungujúceho manažmentu zveri. Dlhodobá krivka porovnania normovaných a skutočných stavov zveri, škody na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach dokazujú, že niekde v systéme je „chyba“, ktorá zneguje aj to najlepšie lesnícke umenie.
- Ďalšou zaujímavou témou bola otázka lesníckych opatrení v B zóne a jej časový interval zaradenia do A zóny. Praktické skúsenosti s prebudovou rovnorodých a rovnovekých porastov hovorí skôr o nemožnosti nastaviť takýto časový rámec v pevnom intervale. Vítame snahu prejsť z roviny pocitov, do roviny rastových simulácií reprezentatívnymi vedeckými metódami pre rôzne vstupné parametre, vrátane spôsobu obhospodarovania, ktoré by mali pomôcť optimalizovať proces rozhodovania a odpovedať na dnes hypotetickú otázku.
- Nie menej dôležitou témou je „menšia nedokonalosť“ reformy národných parkov a dlhodobá schizofrénia legislatívy. Dnes máme obhospodarovateľa lesa v národnom parku, ktorý nie je závislý na predaji dreva, ktorý zatiaľ má k dispozícií dotačné zdroje, a bola už zaznamenaná úvaha vyňať tieto lesy z pod gescie lesného zákona. Na druhej strane máme väčšinu lesov mimo národných parkov uvrhnutých do nemilosrdného systému trhu bez reálnych možností diverzifikácie zdrojov s politicky dlhodobou ústne deklarovanou podporou mimoprodukčných (ekosystémových) služieb lesov ležiacich v ďalších chránených územiach Natury 2000, kde jedna štátna norma prikazuje a druhá štátna norma zakazuje.
V lesníctve sme roky vedení k jednej podstatnej spätnej väzbe, či sa vykonaním hospodárskych opatrení zlepšil, alebo zhoršil všeobecný stav lesa. V tom širšom zmysle by sme si všetci mali položiť otázku, či sa našim konaním zlepšuje stav konkrétneho biotopu (ekosystému), alebo naopak. Otázka ústavy a rešpektovania vlastníctva, obmedzení a primeranej úhrade je ďalšia horúca téma.
Na záver obligatórna téma. Nie či bez-zásah áno, alebo nie, ale skôr na akej ploche, ktorú táto krajina utiahne bez eurofondov. Dostali sme slušný základ vzdelania o prírodných lesoch od odborníka, ktorého uznáva celý svet a skôr sa pýtame ak vieme skrátiť 350 až 400 ročný cyklus obmeny lesa, na polovicu, vrátane zabezpečenia našej ekologickej, obnoviteľnej suroviny a ostatných funkcií lesa s výsledným lesom , ktorý nemá svojou štruktúrou ďaleko od prírodných lesov, tak prečo to neurobiť.