V pondelok 7. júla 2025 podvečer sa Hnileckou dolinou a okresom Gelnica prehnala silná búrka, ktorá spôsobila rozsiahle materiálne škody v meste a okolitých obciach. Mesto Gelnica vyhlásilo mimoriadnu situáciu a obyvatelia sa z extrému počasia spamätávajú ešte aj v týchto dňoch. Ničivá smršť trvala iba pár minút a hrozivé zábery obleteli internetom celé Slovensko.
Čo spôsobila víchrica v Smolníckej osade – najväčšom a najstaršom demonštračnom objekte Pro Silva na Slovensku?
Smolnícka osada s 2135 hektármi pôvodných lesných porastov ktoré formoval priekopník prírode blízkeho pestovania lesa na Slovensku Ladislav Alcnauer má v súčasnosti podľa platných údajov Programov starostlivosti o lesy zásobu dreva 695 261 m3. Podľa predbežných terestrických zistení v kombinácii s použitím dronu je podľa Jaroslava Kovalčíka, súčasného lesníka zo Smolníckej osady, kalamitou zasiahnuté necelé 1 % porastových zásob. V absolútnom vyjadrení ide o približne 5 až 6 tisíc m3 drevnej hmoty. Pozitívnou správou je, že ide predovšetkým o roztrúsené jednotlivé resp. skupinkovité zlomy a vývraty s menšími plochami, kde ani tie najväčšie z nich neprevyšujú výmeru pol hektára. Tým, že sú porasty technologicky sprístupnené a rozčlenené, bude možné poškodené stromy, tzv. „asanačnú ťažbu“, bez väčších komplikácii včas spracovať a zhodnotiť bez výraznej ekonomickej straty. Vďaka bohatému výskytu prirodzeného zmladenia nebude zrejme vôbec potrebné umelé zalesňovanie, alebo len v minimálnej miere (t.j. nebude potrebné vysádzať malé stromčeky, pretože na poškodenej ploche už sami rástli pred víchricou). Prirodzené zmladenie stanovištne vhodných a pôvodných drevín dáva vysoké predpoklady, že nová generácia stromov na postihnutých plochách bude odolná a životaschopná. Môžeme skonštatovať, že princípy prírode blízkeho lesníctva ako ich prezentuje a uplatňuje Pro Silva, v praxi skutočne fungujú a dokážu výrazne zmierňovať negatívne dopady meniacej s klímy a z nich vyplývajúcich ekonomických rizík (znehodnotenie dreva, potreba zalesňovania, straty zo zalesňovania a pod.). Je jasné, že aj lesy s prírode blízkou štruktúrou a stromy v nich rastúce majú pri pôsobení fyzikálnych síl počas extrémnych meteorologických javov svoje limity. Ich statická stabilita je však vyššia ako v bežne obhospodarovaných rovnovekých lesoch. A hlavne oveľa rýchlejšia aj lacnejšia je ich následná obnova.
Následky veternej smršte zo 7. júla 2025 v demonštračnom objekte Smolnícka osada:
