V dňoch 28. – 31. mája 2024 sa v Myjave konalo výročné stretnutie Pro Silva. Zúčastnilo sa ho 56 štatutárov a delegátov členských organizácií a asociovaných členov z 25 krajín Európy a USA. Stretnutie sa nieslo v duchu 35. výročia založenia Pro Silvy v roku 1989 v Slovinsku.
29. 5. 2024 – terénna exkurzia v obecných lesoch Stará Myjava
Druhý deň výročného stretnutia Pro Silva Europe 2024 bol zameraný na terénnu prezentáciu hospodárenia v podmienkach Obecných lesov, s. r. o. Stará Myjava.
Navštívené územie je lesným majetkom obce Stará Myjava o výmere 1084 hektárov. Hospodárske lesy zaberajú 98% výmery majetku v rozmedzí nadmorskej výšky od 330 do 796 metrov. Sklon terénu väčšiny lesov je 20-40%. Hlavnými drevinami sú buk (65%), smrek (18%), smrekovec (7%), dub (5%), borovica (2%), javor (1%) a ďalšie (2%). Prírode blízke hospodárenie (PBHL) tu od roku 2010 realizuje odborný lesný hospodár Ing. Pavol Konečný v spolupráci s dlhoročným konateľom obecných lesov Michalom Čajkom a starostom obce Pavlom Kováčom.
Účastníci mali možnosť absolvovať celodennú exkurznú trasu s viacerými stanoviskami:
Problematika porastových stien – obnova rubných porastov v pásoch v minulosti zanechala tzv. porastové steny – najlabilnejšie časti porastov, ktoré tvoria okrajové stromy často trpiace nadmernou slnečnou radiáciou, prehrievaním kmeňa, úpalom kôry, atakom podkôrneho hmyzu a borivého vetra. Sú často ložiskami kalamít, kde objem odumretých a odumierajúcich stromov často krát predstavuje objem dreva určeného k ťažbe predpísaného PSL. V dôsledku uplatňovania PBHL už porastové steny nevznikajú, odolnostný potenciál lesov narastá a riziko vzniku kalamít klesá.
Akumulácia zásoby drevnej hmoty a odoberanie prírastku je kľúčová téma nielen pre Starú Myjavu, ale aj pre každého racionálne zmýšľajúceho lesného hospodára. Rýchlym odčerpaním porastových zásob by sa obecné lesy dostali do ekonomických problémov. Príjmy z hospodárskej činnosti do obecnej pokladnice by na dlhú dobu vystriedali náklady a výdavky na pestovnú činnosť. Vďaka uplatňovanému PBHL na princípoch Pro Silva, so zameraním na stabilizáciu porastových zásob a odčerpávanie prírastku sa firma obecných lesov dostáva do režimu dlhodobej ekonomickej prosperity.
Udržanie druhovej diverzity lesov – v súčasnosti sú lesy Starej Myjavy zastúpené viacerými drevinami. Sú druhovo pestré, teda dosahujú určitý stupeň biodiverzity. V dôsledku vysokých stavov raticovej zveri sa druhová pestrosť lesov rýchlo vytráca. Dôsledok pôsobenia zveri je evidentný a preukázateľný vďaka tzv. referenčným plochám (oplôtkom). Vďaka nim sa dá vidieť a porovnať dynamika prirodzenej obnovy na plochách bez vplyvu zveri a s jej vplyvom. Rozdiely sú alarmujúce. Najúčinnejším riešením je zníženie početnosti populácie raticovej zveri – najmä jelenej, danielej, srnčej a muflónej. V lesoch obhospodarovaných PBHL sa zver nekoncentruje na rúbaniskách a v mladinách a tým nespôsobuje rozsiahle škody.
Problematika rekreačného využívania lesov – územie obecných lesov je pomerne intenzívne využívané turistami za účelom športu a rekreácie. Čím ďalej tým viac sú verejnosťou a návštevníkmi lesa negatívne vnímané akékoľvek holiny alebo rúbaniská, či už v dôsledku odkrytých plôch bez lesného porastu alebo dopadom na stav cestnej lesnej infraštruktúry. V dôsledku uplatňovania PBHL sú lesy bohato štrukturované a svojím interiérom pripomínajú prírodné lesy alebo pralesy, ktoré nepôsobia rušivo. Naviac sa obecné lesy o stav ciest využívaných na turistické účely starajú mechanizovaným zametaním a údržbou.
Súčasťou exkurzie boli tiež vecné reakcie účastníkov, podnetné diskusie a prezentované skúsenosti mnohých zúčastnených. Člen Pro Silva z Francúzska uviedol ako problém odumierania bukov následkom sucha, čo je v západnej Európe narastajúci jav. „V našej oblasti majú bučiny problém, odumierajú hlavne staršie buky, čo odrádza mnohých tamojších vlastníkov lesov od ďalšieho pestovania bučín“ čo otvorilo ďalšie otázky ohľadne budúceho drevinového zloženia. Mali by sme sa v takýchto situáciách spoliehať výlučne na silu prírody a adaptabilitu novej generácie pôvodných drevín, alebo postupne vnášať do porastov viac druhov drevín a testovať dreviny južnej Európy lepšie adaptované na teplo a sucho? Ak áno, ktoré a ako? To boli otázky, ktoré nemajú jednoznačnú, ani univerzálne platnú odpoveď. Opakovane potvrdzovaný v rámci diskusie bol aj spomínaný vplyv vysokých stavov zveri, ktoré zabraňujú nielen prírode blízkemu hospodáreniu, ale v podstate akejkoľvek úprave drevinového zloženia a adaptácii lesov na klimatický zmenu. V porastoch tvorených širokou zmesou drevín sa zase diskutovalo o správnosti opatrení na udržanie a záchranu duba a ostatných drevín, ktoré v podmienkach nielen našich bukových porastov momentálne ťahajú za kratší koniec.
Diskutovalo sa tiež o problematike obchodu s drevom, drevospracujúceho priemyslu, záujmoch ochrany prírody, odumretom dreve, vodozádržných opatreniach.