V dňoch 15. až 17. októbra 2026 sa takmer 40 členov OZ Pro Silva Slovakia zúčastnilo medzinárodnej odbornej exkurzie v Poľsku. Cieľom exkurzie boli lesy v správe poľského štátneho podniku Lasy Państwowe, konkrétne Nadleśnictwo Nawojowa, patriaceho pod Regionálne riaditeľstvo štátnych lesov v Krakove a univerzitné lesy Poľnohospodárskej univerzity v Krakove v okolí kúpeľného mesta Krynica-Zdrój, neďaleko slovenských hraníc.
Prvý deň – prírodná dynamika jedľových lesov a ich obhospodarovanie
V prvý deň exkurzie účastníkov privítali lesníci z Nadleśnictwa Nawojowa. Prvou zastávkou bola prírodná rezervácia Łabowiec, jedna z najstarších lesných rezervácií v Poľsku, nachádzajúca sa v pohorí Beskid Sądecki, v pásme Jaworzyny Krynickej.
História ochrany tohto územia siaha až do roku 1905, keď gróf Adam Stadnicki vyčlenil časť tunajších lesov z hospodárskeho využívania s cieľom zachovať zvyšky pôvodných karpatských lesov. Rezervácia bola neskôr formálne vyhlásená za chránené územie a v súčasnosti má výmeru približne 54 ha. Nachádza sa v nadmorskej výške približne 840 – 960 m a predmetom ochrany sú zachované prirodzené bukové a jedľovo-bukové lesy na flyšovom podloží. V rezervácii sa dlhodobo skúmajú prirodzené vývojové procesy lesných ekosystémov, okrem iného aj s využitím metodických postupov slovenského profesora pestovania lesa Štefana Korpeľa. V poslednom období tu výskumníci zaznamenávajú výrazný nástup prirodzeného zmladenia jedle bielej. Odborná diskusia sa preto sústredila najmä na prirodzenú dynamiku zmladzovania a odrastania jedle, jej schopnosť dlhodobo prežívať v nepriaznivých svetelných podmienkach pod zápojom materského porastu a následne akcelerovať výškový rast po zlepšení konkurenčných podmienok.
Ďalšou zastávkou boli hospodárske lesné porasty v blízkosti rezervácie, s dominanciou jedle bielej, v ktorých prebieha prestavba prostredníctvom skupinovitého clonného rubu s plánovanou obnovnou dobou 40 rokov. Vzhľadom na takmer všadeprítomné prirodzené zmladenie jedle sa otázky účastníkov sústredili aj na poľovnícky manažment. Podľa informácií miestnych lesníkov sú odstrely raticovej zveri v režijnom poľovnom revíri, pri prepočte na rovnakú výmeru, niekoľkonásobne nižšie ako v porovnateľných podmienkach neďaleko za slovenskou hranicou. Táto skutočnosť naznačuje výrazne nižšiu populačnú hustotu zveri. Miestni lesníci pripisujú tento rozdiel predovšetkým nižšej úživnosti okolitej poľnohospodárskej krajiny, v ktorej prevláda pasienkové hospodárenie na menších súkromných pozemkoch a absentujú rozsiahle súvislé lány poľnohospodárskych plodín. Odlišné priestorové usporiadanie sídel a infraštruktúry zároveň podľa ich skúseností obmedzuje možnosti zveri nerušene využívať náhradné zdroje potravy, napríklad ovocné sady či menšie políčka. Zaujímavou témou bol aj poľský systém hospodárskej úpravy lesov, založený na kombinácii presných meraní na sieti inventarizačných plôch a terénnej taxácie, pri ktorej sa pozornosť sústreďuje najmä na stanovenie hospodárskych odporúčaní. Tie majú na úrovni jednotlivých porastov prevažne odporúčací charakter, zatiaľ čo záväzné ukazovatele sa stanovujú súhrnne pre celé nadlesníctvo na desaťročné obdobie. Pri obnovných ťažbách je záväzný maximálny objem ťažby, zatiaľ čo pri výchovných ťažbách je záväzná plánovaná plocha zásahov a objem ťažby má orientačný charakter. Takto nastavený systém poskytuje lesníkom značnú flexibilitu pri prispôsobovaní hospodárskych opatrení aktuálnemu stavu a potrebám jednotlivých porastov.
Nasledujúcou zastávkou boli lesné porasty v okolí obce Łabowa s jednotlivo výberkovou štruktúrou a takmer stopercentným zastúpením jedle bielej. Diskusia bola zameraná na kontrolné ukazovatele výberkového lesa, predovšetkým zásobu na hektár, prírastok, možnosti stanovenia trvalo udržateľnej výšky ťažby a technologické sprístupnenie porastov. Následne sa účastníci presunuli do blízkych dvojvrstvových borovicovo-jedľových porastov, ktoré vznikli na bývalých zalesnených pasienkoch a predstavujú historicky významný typ lesných porastov južného Poľska. Ich dvojvrstvová štruktúra umožňuje postupné uvoľňovanie jedľovej zložky a formovanie jej priestorovej štruktúry pri súčasnom využití pomerne vysokej kvalitatívnej produkcie borovice.
Prvý deň exkurzie sa skončil spoločnou večerou a neformálnou odbornou diskusiou v areáli školskej strelnice v Tyliczi.
Druhý deň – prestavba porastov na výberkový les a dlhodobý výskum
Druhý deň exkurzie pokračoval v znamení jedľových lesov s prírode blízkou štruktúrou. Profesor Maciej Pach spolu s miestnym lesníkom, ktorý v okolí obce Mochnaczka pôsobí už viac ako 25 rokov, predstavili účastníkom lesné porasty ovplyvnené rozsiahlou vetrovou kalamitou z roku 1974. Tieto porasty sa v súčasnosti nachádzajú v pokročilej fáze prestavby na jednotlivo výberkový les. Účastníci mali zároveň možnosť navštíviť blízky porast s dominanciou jedle, v ktorom sa prestavba začala pred viac ako 20 rokmi a ktorý už dosiahol cieľovú výberkovú štruktúru.
Profesor Pach počas diskusie poukázal aj na význam smreka obyčajného v procese prirodzenej obnovy jedle, predovšetkým na priaznivú funkciu smrekového opadu pri vytváraní vhodných podmienok na jej regeneráciu. Aj z tohto dôvodu sa miestni lesníci snažia udržiavať zastúpenie smreka v porastoch na úrovni približne 15 %. Nasledujúce zastávky boli venované porastom na začiatku procesu prestavby, v ktorých sa realizujú štrukturalizačné prebierky zamerané na postupnú diferenciáciu priestorovej a hrúbkovej štruktúry lesa.
V tejto lokalite je zriadená aj kontrolná plocha bez hospodárskych zásahov, kde sa prostredníctvom kontinuálnych dendrometrov sleduje hrúbkový prírastok stromov. Tieto merania slúžia na podrobnejšie poznanie rastových procesov a stanovenie prírastkových parametrov lesných porastov v daných stanovištných podmienkach. Exkurziu uzatvorila návšteva marteloskopu v blízkosti pohraničnej obce Muszynka, ktorý nadväzuje na dlhodobé výskumné plochy Katedry pestovania lesov Poľnohospodárskej univerzity v Krakove, založené ešte v 70. rokoch minulého storočia.
Vďaka špecifickým klimatickým podmienkam oblasti, charakteristickým vysokými ročnými úhrnmi zrážok, ktoré môžu podľa miestnych odborníkov dosahovať až 1 800 mm, tu boli založené prvé pokusy v celom Poľsku zamerané na pestovanie jedle v systéme štruktúrovaných výberkových lesov.
Exkurzia poskytla účastníkom možnosť porovnať prístupy k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov v podmienkach Karpát a priniesla množstvo podnetov na odbornú diskusiu. Veríme že účastníci si odniesli množstvo cenných poznatkov ktoré im pomôžu v uplatňovaní postupov PBHL na Slovensku.
